adansonia


„Je to pravda, že baránkovia okusujú kríky, však?“
„Áno, okusujú.“
„Ach, to som rád!“
Nepochopil som, prečo je také dôležité, aby baránkovia okusovali kríky, ale malý princ dodal:
„Okusujú teda aj baobaby?“  

Len málo ľudí nepozná príbeh malého princa. Mnohí z Vás si určite všimli úryvok o baobaboch, ale určite sú aj takí, ktorí ho prehliadli. Pre tých by som rada uviedla veci na pravú mieru a opísala tieto nádherné stromy. Baobab je jednou z najstarších a najzvláštnejších vecí žijúcich na Zemi. Patrí do rodu Adansonia a čeľade Bombaceae. Existuje osem druhov, z ktorých šesť rastie na Madagaskare, jeden v Austrálii a jeden v Afrike. Dosahujú výšku 5 až 40 metrov (v závislosti od druhu), a obvod ich kmeňa môže dosiahnuť priemer až 10 metrov.
Vyskytujú sa vždy skôr v suchších oblastiach,  vo všetkých oblastiach, kde baobaby rastú, sa striedajú obdobia sucha a dažďov.  
Korene baobabov sú obyčajne mohutné a veľmi dlhé, lebo musia rastline zaistiť dostatok vlahy v sypkých až piesčitých pôdach, kde sa dažďová voda rýchlo stráca. Musia však byť prispôsobené aj životu vo vlhkej zemi, lebo v období dažďov býva vody nadbytok.Orgán, ktorý urobil z baobabov tak pozoruhodné a neprehliadnuteľné stromy, je ich tučný kmeň, ktorý môže mať rôzne tvary – fľaškovitý, zašpicatený, cylindrický, nepravidelný...

Nie každý baobab musí byť tučný, mladé baobaby majú celkom štíhle kmene. Silnieť začínajú až keď dosiahnu tú správnu výšku (rôznu pre každý druh). Nemajú konáre na nižších častiach kmeňa, vyrastajú až ne vrchole.
Kôra býva väčšinou veľmi hladká a jemná. Hneď pod povrchom sa nachádza žltozelená fotosynteticky aktívna vrstva, takže rastlina je v malej miere schopná využívať energiu slnečného žiarenia aj v dobe sucha, kedy nemá listy. Ešte hlbšie sú uložené silné a tuhé vlákna,ktoré dokážu ochrániť drevo pred ohňom. Až pod nimi je vlastné drevo, ktoré má tiež vláknitú a pórovitú štruktúru a slúži ako vlastná zásobáreň vody. V závislosti na ročnom období mení kmeň svoju šírku. Ak je sucho, rastlina spotrebováva svoje zásoby vody a kmeň sa zmršťuje až o niekoľko desiatok centimetrov. Akonáhle výdatne zaprší, začne naberať na objeme. Pórovité drevo baobabu sťažuje určovanie jeho veku, vek sa nedá určiť z letokruhov ako u väčšiny ostatných drevín, preto sa na to používa rádiokarbónová metóda. Vek najstarších žijúcich baobabov sa odhaduje na viac ako 3000 rokov. Pri úhyne stromu dochádza k rýchlemu rozpadu kostry. Ako iným tropickým drevinám, aj baobabom vadí mráz a rýchlo odumierajú.
Listy vyrastajú striedavo na výhonkoch, jeden má rozmery 5 až 15 x 3až 7 cm. Dolné listy sú menšie. Farba je temne zelená. Povrch listov je jemne ochlpený.
Kvety sú voskovo bielej farby a korunné lístky sú tiež ochlpené. Silno pyžmovito vonia a tvoria veľa nektáru. Po rozkvitnutí majú preiemer až 20 cm. Obsahujú tyčinky aj piestik, teda ide o obojpohlavný kvet. Baobab kvitne iba 24 hodín, kvety sa otvárajú hlavne v noci. Po opelení rýchlo hnednú.
Plod má vajcovitý tvar a jeho priemerná výška je 12 cm a viac.
Semená sú uložené pod tvrdou drevnatou vrstvou. Celý plod je zamatovo ochlpený, khaki farby. Plod dozrieva po štyroch mesiacoch po opelení. Plody niektorých druhov sú obľúbenou pochúťkou aboridžíncoch . Vatovitá, príjemne kyslastá dužina sa dá jesť surová, ale môže sa z nej pripraviť aj výborná šťava. Na pitie sa hodí aj miazga. S plodmi je ale problém, sú veľmi vysoko a na hladký tučný kmeň sa veľmi zle lezie. Preto ľudia zatĺkajú do kmeňov drevené kolíky ako schodíky. Semená nie celkom surových plodov sa tiež jedia. Ak sú staršie a príliš tvrdé, dá sa z nich lisovať olej.